Profil školy
Sv. Mária Goretti - sviatok 6. júla
Narodila sa 16. októbra 1890 v Corinalde v Ancone, v Taliansku. Jej otec farmár sa presťahoval so svojou rodinou do Ferriere di Conca, blízko Anzio. Zomrel na maláriu a jej matka sa musela veľmi usilovať, aby mala čo dať jesť svojim deťom. V roku 1902 sa ju osemnásťročný sused Alessandro Serenelli pokúsil zneuctiť. Keď Mária za žiadnu cenu nechcela, Alessandro ju začal bodať nožom. V nemocnici pred svojou smrťou Alessandrovi odpustila. Ale jej smrť neskončila odpustením. Alessandra chytili a odsúdili na 30 rokov väzenia. Neoľutoval svoj čin, kým sa mu neprisnilo, že bol v záhrade a Mária mu dala kvety. Keď sa prebudil, bol akoby iným človekom, všetko oľutoval a začal žiť lepším životom. Po 27 rokoch ho prepustili. Išiel rovno k Máriinej matke prosiť o odpustenie. Ona povedala: „Keď ti odpustila moja dcéra, kto som ja, aby som ti ho odmietla?“ A odpustila mu. Keď Máriu v roku 1950 vyhlásili za svätú, Alessandro sa zúčastnil kanonizácie. Kanonizoval ju pápež Pius XII. ako ideál mladých. Hovorí sa o nej ako o mučeníčke, pretože bojovala proti Alessandrovým pokusom o sexuálne zneužitie. Avšak to najdôležitejšie bolo, že mu dokázala odpustiť. Jej starosť o dušu svojho nepriateľa si vyžiadala obetu smrti.
Sv. Matka Tereza - sviatok 5. septembra
Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje v Macedónsku v albánskej rodine. Jej otec bol úspešným podnikateľom, zomrel, keď mala osem rokov. Jej matka bola hlboko veriaca žena. Venovala sa vyšívaniu, z toho potom žili. Agnes sa aktívne zúčastňovala na živote farnosti. V roku 1928 sa rozhodla vstúpiť k loretským sestrám v Dubline v Írsku. Prijali ju 12. októbra. Rehoľné meno dostala po sv. Terézii z Lisieux. O pár mesiacov neskôr ju poslali do Indie. Priamo do Kalkaty dorazila 6. januára 1929. Noviciát prežila v meste Darjeeling. V roku 1937 urobila večné sľuby a odvtedy ju volali Matka Tereza. V 30-tych a 40-tych rokoch 20.storočia vyučovala na strednej škole v Kalkate.
V septembri 1946 cestovala vlakom z Kalkaty do Darjeelingu. Na tejto ceste sa pocítila silné volanie k práci medzi tými najúbohejšími. Aj keď ju jej predstavené sprvu nechápali, nevzdala sa myšlienky začať „dielo práce spásy a posvätenia tých najúbohejších z úbohých“. Schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu dostala 7. októbra 1950. V priebehu 15 rokov sa rozšírila práca sestier v Kalkate i v celej Indii. Sestry sa venovali všetkým, ktorých našli na uliciach zomierať od hladu alebo od chorôb. Venovali sa starcom, o ktorých sa nemal kto postarať. Takisto svoju pozornosť zameriavali na deti, ktoré boli často vydané na milosť a nemilosť ulice. Napriek všetkým problémom, ktoré mala Matka Tereza s úradníkmi alebo aj so samotnými občanmi mesta, jej dielo si postupne získavalo úctu a rešpekt. 1. februára 1965 pápež Pavol VI. povýšil kongregáciu na kongregáciu pápežského práva. Prvý dom mimo Indie bol založený v roku 1965 vo Venezuele v Cocorote. Prvý dom v Európe vznikol v Ríme a v Afrike v Tabore v Tanzánii v roku 1968. Kongregácia naďalej stúpala v počte sestier, aj v počte domov. Misionárky lásky sa dostali prakticky do celého sveta. Všade ponúkali pomoc tým najúbohejším – ľuďom bez domova, žobrákom, chorým. V roku 1979 Matka Tereza dostala Nobelovu cenu mieru. V tom istom roku sa podarilo misionárkam Matky Terezy preniknúť dokonca aj do komunistických krajín – do Záhrebu v Chorvátsku. O rok neskôr otvorili dom vo východnom Berlíne. Neskôr sa to podarilo takmer vo všetkých komunistických krajinách vrátane 15 domov v Sovietskom zväze. No nikdy sa to nepodarilo v Číne. Na Štedrý deň roku 1985 otvorila „Dar lásky“ v New Yorku. Bol to prvý dom pre ľudí chorých na AIDS. Koncom 80-tych rokov Matka Tereza dostala zdravotné problémy. Napriek tomu cestovala po celom svete, aby pomohla pri otváraní nových domov, pri formácii noviciek a stále aj pri ošetrovaní chorých. V roku 1997 mala kongregácia okolo 4000 členiek a takmer 600 domov v 123 krajinách sveta.
V júli 1997 sa Matka Tereza veľmi slabá a chorá vrátila z cesty po Ríme, New Yorku a Washingtone domov do Kalkaty. Dva mesiace nato podľahla chorobe. Zomrela 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Jej telo preniesli do chrámu sv. Tomáša, ktorý bol pri konvente loretských sestier, kam vstúpila pred 69 rokmi. Státisíce ľudí prišlo, aby jej vzdali úctu. Jej pohreb bol veľkolepý, zúčastnili sa na ňom najvyšší štátni predstavitelia viacerých štátov. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 19. októbra 2003. Za svätú bola vyhlásená pápežom Františkom 4. septembra 2016.